Právě probíráme základní etické principy podnikání. Minule byla řeč o lidské důstojnosti. Dnes přichází na řadu otázka společného dobra. To náš dokument hodnotí velmi vysoko. Vychází z předpokladu, že společenství lidských bytostí je odrazem společenství Boží Trojice.
Pokud tuto ideu společenství začneme domýšlet do hloubky, uvědomíme si velkou zodpovědnost firem. Svou činností ovlivňují ochotu lidí žít v jejich blízkosti anebo je naopak nutí utíkat. Tato přitažlivost podniku ale závisí na mnoha faktorech dobré společnosti. Text dokumentu zmiňuje legislativní podmínky, vlastnické právo, svobodnou a otevřenou hospodářskou soutěž, stabilní měnu anebo infrastrukturu.
Vraťme se ale na začátek, který nám ukazoval souvislost mezi lidským a Božím společenstvím. Nakolik tato analogie funguje i ve vztahu k firmě? Otázka pro našeho hosta biskupa Josefa Nuzíka.
Text probíraného 34. až 37. článku:
Spoločné dobro. Spoločenská povaha ľudských bytostí je odrazom spoločenstva Trojice a poukazuje na ďalší základný princíp – dôležitosť spoločného dobra. Druhý vatikánsky koncil definoval spoločné dobro takto: „súhrn tých podmienok spoločenského života, ktoré tak spoločenstvám, ako aj jednotlivým členom umožňujú plnšie a ľahšie dosiahnuť vlastnú dokonalosť“. Spoločné dobrá sa rozvíjajú medzi ľudskými bytosťami vždy, keď cielene konajú spolu v snahe dosiahnuť spoločný cieľ. Budovanie priateľstva, rodiny alebo podniku teda vytvára spoločné dobro, na ktorom majú podiel priatelia, členovia rodiny a všetci rozliční ľudia zapojení do podniku. Spoločné dobrá sú možné, pretože sme bytosti, ktoré vytvárajú vzťahy, ktoré majú nielen individuálne ciele a nerastú len ako jednotlivci. Zúčastňujeme sa na autenticky prežívaných a spoločných projektoch, ktoré vytvárajú spoločné dobrá, z ktorých majú prospech všetci zúčastnení. Spoločné dobro zahŕňa a podporuje všetky dobrá potrebné na to, aby sa každá ľudská bytosť a všetky ľudské bytosti mohli rozvíjať ako jednotlivci aj ako spoločenstvo.
Podniky vytvárajú mnohé z nevyhnutných predpokladov, ktoré prispievajú k spoločnému dobru širšej spoločnosti. Ich produkty a služby, pracovné miesta, ktoré
vytvárajú, zabezpečujú pre spoločnosť ekonomickú a sociálnu hojnosť, takú dôležitú pre dobrý život národa a ľudstva ako celku. Krajiny s nedostatkom podnikateľskej aktivity zvyčajne prichádzajú o najlepšie vzdelaných a školených ľudí, ktorí nevidia vo svojej aktuálnej situácii budúcnosť pre seba alebo svoju rodinu. Jestvujú spoločnosti, ktoré nevytvárajú dostatok kolektívnych a verejných dobier na zabezpečenie dôstojného života. Z tohto dôvodu sú podniky dôležité pre spoločné dobro každej spoločnosti a pre celý svetový poriadok. Ich prínos sa najlepšie prejavuje v tom, keď ich aktivity rešpektujú a pozdvihujú dôstojnosť človeka ako inteligentnej, slobodnej a spoločenskej bytosti, keď v tejto orientácii vidia samotný cieľ.
Skutočne prosperujúce podniky a trhy sú závislé od mnohých faktorov, ktoré vytvára širšia spoločnosť. Podniky jednoducho nemôžu efektívne fungovať mimo štruktúr dobrej spoločnosti, ktorá zabezpečuje a poskytuje všetky druhy verejných dobier, ako sú legislatívne podmienky, vlastnícke práva, slobodná a otvorená hospodárska súťaž, stabilná mena a fiškálna politika, základná dopravná a komunikačná infraštruktúra. Kde tieto verejné dobrá a prvky spoločného dobra absentujú alebo prestávajú riadne fungovať, podniky trpia. Podniky však nie sú závislé len od stabilnej vlády. Nielen štát, ale predovšetkým spoločnosť potrebuje zdravé morálnokultúrne prostredie na vzdelávanie a výchovu mladých, na rozvoj ich zručností a cností, na prípravu na zamestnanie. Podniky a komerčné aktivity využívajú dostupné zdroje, ktoré im poskytuje naša spoločnosť, a odplácajú to tým, že svojím pôsobením rešpektujú a podporujú spoločné dobro.
Podniky podporujú blaho členov spoločnosti aj prostredníctvom svojich kľúčových funkcií. Dobrý podnik sa prinajmenšom obozretne vyhýba akémukoľvek konaniu, ktoré by podkopávalo spoločné dobro na lokálnej alebo globálnej úrovni. V pozitívnejšom zmysle tieto podniky aktívne hľadajú spôsoby, ako v rámci svojich možností môžu slúžiť skutočným potrebám človeka, a tak posilňovať spoločné dobro. V niektorých prípadoch aktívne podporujú efektívnejšiu reguláciu na národnej, medzinárodnej alebo odvetvovej úrovni. Napríklad niektoré deštruktívne stratégie v podnikaní, ako korupcia, vykorisťovanie zamestnancov alebo
poškodzovanie životného prostredia, možno krátkodobo znížia bezprostredné náklady, ale zároveň zanechajú oveľa vyššie dlhodobé náklady pre budúce generácie miestnej spoločnosti. Ak sú také stratégie legálne, zakladajú konkurenčné výhody pre morálne menej uvedomelé podniky na úkor uvedomelejších konkurentov, ktorí konajú morálne, a preto majú reálne vyššie náklady na podnikanie. Tieto „preteky na doraz“ sa zvyčajne nedajú prekonať len individuálnym morálnym pôsobením; tu sa skôr žiada lepší inštitucionálny rámec pre všetkých účastníkov trhu.
POVOLÁNÍ PODNIKATELE XXVI.
Music by Scott Holmes.
Poslechněte si starší díly:
