Ekonomika se stále více financializuje. Podíl na finančním trhu roste rychleji než produkce. Proto také měla poslední ekonomická krize takový dopad po celém světě.
Financializace však vytváří nové příležitosti. Více lidí si může dovolit získat úvěr, rizika rose rozkládají na derivátových trzích a spekulace dovedou zvýšit produktivitu kapitálu. Vznikají též sociální a etické fondy, které podporují trvale udržitelné podnikatelské systémy.
Do takových fondů investují i jednotlivé církve po světě. O zapojení uvažuje i církev v česku.
Pokračuje biskup Josef Nuzík.
Text 20. a 21. článku:
Financializácia ekonomiky: Kombinácia globalizácie s jej expandujúcimi trhmi, výnosmi a novými komunikačnými technológiami výrazne posúva do popredia finančný sektor. Výraz „financializácia“ opisuje posun kapitalistickej ekonomiky od produkcie k financiám. Výnosy a zisky finančného sektora sa stávajú čoraz väčším segmentom celosvetovej ekonomiky. Jeho inštitúcie, nástroje a motívy majú významný dosah na činnosť a chápanie podnikania. Zatiaľ čo nedávna finančná kríza zdvihla vlnu kritiky negatívnych dosahov financializácie, finančný sektor zároveň umožnil miliónom ľudí ľahší prístup k spotrebným aj prevádzkovým úverom; usiloval sa rozložiť riziko prostredníctvom derivátových nástrojov; vytvoril možnosti špekulovať s kapitálom a tak ho urobiť produktívnejším atď. Finančný sektor tiež vytvoril sociálne a etické fondy, ktoré umožnili investorom podporiť alebo sa vyhnúť určitým odvetviam alebo firmám s cieľom posilniť trvalo udržateľné podnikateľské systémy. Tieto typy fondov predstavujú významnú a rýchlo rastúcu oblasť, ktorá by po určitých sľubných výsledkoch počas finančnej krízy mohla ďalej rásť. Caritas in veritate zdôrazňuje, že takýto druh investícií by mal byť normou: „Treba sa zasadzovať – a to je zásadná pripomienka! – nielen o to, aby vznikali ,etické´ segmenty ekonómie alebo financovania, ale aby bola etickou celá ekonómia a všetko financovanie, a to nielen cez vonkajšie etikety, ale rešpektovaním vnútorných požiadaviek, vlastných ich povahe.“
Napriek pozitívnemu vývoju financializácia prispela k celej škále negatívnych trendov a dôsledkov. Zameriame sa len na dva – komoditizácia a krátkodobosť. Financializácia smerovala k úplnej komoditizácii podnikov, k redukovaniu významu činnosti človeka len na cenu. Najmä finančný sektor prispel k tomuto trendu komoditizácie tým, že postavil účel podnikania na roveň maximalizácie bohatstva akcionárov. Akcionárska hodnota sa fakticky stala jediným meradlom,
podľa ktorého podnikatelia merajú svoju výkonnosť a hodnotu. V súčasnej atmosfére naďalej prevláda volanie po „maximalizácii bohatstva akcionárov“ a je poprednou teóriou, ktorá sa vyučuje na mnohých ekonomických školách. S komoditizáciou prišla aj mentalita krátkodobosti, pri ktorej majú lídri pokušenie zamerať sa na potenciál krátkodobého úspechu a podceňovať negatívnu stránku nadmerného riskovania a strategického zlyhania. Potom neprekvapuje, že
príležitosť získať obrovské bohatstvo v relatívne krátkom časovom rámci je silnou motiváciou dysfunkčného správania. Pápež Benedikt XVI. upozornil na tieto nebezpečenstvá, keď napísal: „Jedným z najväčších rizík však nepochybne je, že podnikanie bude uspokojovať výlučne tých, čo doň investujú, a to by viedlo k obmedzeniu jeho spoločenského významu. Čoraz menej podnikov pre ich rozrastanie sa a potrebu čoraz väčšieho kapitálu býva riadených jedným stabilným
podnikateľom, ktorý sa cíti zodpovedný nielen krátkodobo, ale aj dlhodobo za priebeh a výsledky svojho podnikania.“
POVOLÁNÍ PODNIKATELE XXII.
Music by Scott Holmes.
Poslechněte si starší díly:
