Vznik světového ekonomického pořádku se stal charakteristickým znamením naší doby. Tématu globalizace jsme se dotkli už v dřívějších rozhovorech. Osmnáctý článek nás zavede ale více do hloubky problému.
Globalizace otevřela nové příležitosti i nové hrozby. Mezi jednoznačné klady patří vyšší efektivnost práce, díky které jsou mnohé produkty a služby dostupnější většímu počtu lidí. S tím ale souvisí také neblahý jev nespravedlivého přerozdělování bohatství, kdy bohaté země bohatnou, ale ty chudé spíše ještě více chudnou. S globalizací se také ze světa vytrácí rozmanitost. Ale na druhou stranu zase spolu dovedou cizí kultury lépe komunikovat.
O pozitivních i negativních dopadech globalizace hovoříme s biskupem Josefem Nuzíkem.
Text 18. článku:
Globalizácia: Vznik svetového ekonomického poriadku sa stal charakteristickou črtou našej doby. Výraz „globalizácia“ označuje celosvetový proces zintenzívneného pohybu vstupov aj výstupov, najmä práce a kapitálu, a prináša so sebou narastajúcu sieť vzájomných väzieb v spoločnosti. Koniec studenej vojny a otvorenie mnohých nových trhov významne rozšírilo trhy, kde sa podniky môžu uplatniť. Vznikli nové príležitosti a nové hrozby. Krajiny, ktoré predtým boli vylúčené zo svetového ekonomického systému, teraz môžu mať spoluúčasť na jeho výhodách. Vyššia efektívnosť sprístupnila mnohé tovary a služby väčšiemu počtu ľudí. Zvýšenú svetovú produkciu však zároveň sprevádzala aj väčšia nerovnosť v rozdeľovaní príjmov a bohatstva vnútri krajín aj medzi nimi. Regionálne ekonomické zóny s voľným pohybom tovarov a dokonca spoločná mena povzbudzujú obchod a stimulujú inovácie. Nie vždy ich však sprevádzajú rovnako voľné možnosti pohybu pracovnej sily, ktorá hľadá uplatnenie. Najmä tam, kde sa používa spoločná mena, obmedzenia, s ktorými sa stretávajú vlády na národnej alebo miestnej úrovni, keď sa snažia presadiť efektívnu hospodársku politiku, môžu vnášať stres do celých politických systémov. Zároveň sa trhy s relatívne homogénnou kultúrou stávajú výrazne rôznorodými. Pozitívne je, že rozličné kultúry vzájomne viac komunikujú. Vzhľadom na prítomnosť agresívnej súťaže a zanikajúcu rozmanitosť, ktorá sa stráca v dôsledku globálneho obchodovania so štandardizovanými produktmi, však treba pozorne preskúmať nebezpečenstvo kultúrneho imperializmu. Benedikt XVI. zosumarizoval tieto protichodné sily slovami: „Čoraz viac globalizovaná spoločnosť nás navzájom zbližuje, ale nečiní nás bratmi. Rozum sám osebe je schopný pochopiť rovnosť medzi ľuďmi a usporiadať ich občianske spolužitie, no nedokáže vytvoriť bratstvo.“
POVOLÁNÍ PODNIKATELE XIX.
Music by Scott Holmes.
Poslechněte si starší díly:
